Koncerty pro Milanolo: 4 premiéry s Milanem Paľou

premiéra 20. února 2018 v 19.00, Brno, Konvent Milosrdných bratří

Čtyři koncerty pro milanolo a smyčce (Iršai, Lejava, Demoč, Manolios) premiétově uvedl Milan Paľa, Ensemble Opera Diversa poprvé řídí Marián Lejava. První projekt z výroční koncertní řady SLOVENSKO v BRNĚ.

Upoutávka na vltavské Mozaice zde

Pro Brno město hudby koncert recenzoval Lukáš Pavlica, zde.

Program:

Adrián Demoč: Struny: steny, zhluky, sny – koncert pro milanolo a smyčce 15′

Pascal Manolios: Alef – koncert pro milanolo a smyčce 25′

— přestávka —

Jevgenij Iršai: EmFraGre – koncert pro pětistrunné housle milanolo a smyčce 14′

Marián Lejava: Omayra – Requiem concerto op. 20 pro milanolo a smyčcový orchestr 23′

Autorské komentáře

Skladbu Struny: steny, zhluky, sny som skomponoval pre Milana Paľu. Niečo o nej sa dá vyčítať už z jej názvu, no o ten podstatnejší zvyšok sa musí postarať sama hudba, vrátane hudobníkov, premieňajúcich tento vysnívaný zvukový svet na skutočný znejúci zvuk. Dopredu im ďakujem za vynaložené úsilie a potrebné zanietenie.

Adrián Demoč

„Na okamžik se odmlčel a potom mi bezbarvým, neosobním hlasem, jakého obvykle používáme, chceme-li se s něčím svěřit, sdělil, že ten dům je pro něho nezbytný… V jednom koutě ve sklepě je totiž Alef… bod v prostoru zahrnující všechny ostatní body.“ (Jorge Luis Borges)

Pascal Manolios

EmFraGre – koncert pre päťstrunové husle milanolo som skomponoval na požiadavku môjho kamaráta, vynikajúceho muzikanta a fantastického huslistu Milana Paľu. Vďaka Milanovi Paľovi som mal šťastie a česť zoznámiť sa so skvelým českým skladateľom Františkom Gregorom Emmertom. Skladba sa zakladá na tónoch E-F-G, čo je vlastne anagram mena a čo sa vlastne odzrkadľuje aj v samotnom názve diela. Týmto som chcel vyjadriť svoj veľký obdiv a poctu nielen vynikajúcemu skladateľovi, ale aj veľkému človeku, ktorého som mal možnosť aspoň krátko poznať.

Jevgenij Iršai

OMAYRA – Requiem concerto op. 20 pre milanolo a sláčikový orchester (2015)

I.
Pred tridsiatimi rokmi, takmer na deň presne, 13. novembra 1985 sopka Nevado del Ruiz v Kolumbii explodovala. Napriek zjavnému nebezpečenstvu a pripraveným evakuačným plánom odborníkov, vláda nepodnikla kroky k zabezpečeniu oblasti (najmä) z ekonomických dôvodov. Výbuch sa napokon stal osudným pre cca 25 000 ľudí a zrovnal so zemou mesto Armero a ďalších 13 dedín. Ničivý lahar (hustá zmes sopečného popola a roztopeného snehu) v troch vrstvách spôsobil druhú najväčšiu sopečnú katastrofu 20. storočia. Lahar sa pohyboval rýchlosťou 6 m za sekundu a doslova zmietol mesto z povrchu zeme.
Medzi troskami záchranári zbadali pohybujúce sa ruky. Podarilo sa im odstrániť sutiny a vyhrabať 13 ročné dievča Omayru Sánchezovú. Dievča bolo po krk zaliate vodou, ale dýchalo a bolo pri vedomí. Následná snaha vyslobodiť jej telo z trosiek jej domu však narazila na fatálnu skutočnosť: Omayra mala spodnú časť tela (a najmä nohy) zavalenú ruinami domu. Jediným riešením, ako ju vyslobodiť bola ich amputácia. Zdravotnícke tímy však nemali potrebné vybavenie na uskutočnenie tak náročnej operácie a malá Omayra by na jej následky zomrela. Rozhodli preto, že humánnejšie bude nechať ju umrieť  prirodzenou cestou (!).
Jej agónia trvala napokon 60 hodín, počas ktorých spievala jednej z dobrovoľníčok, komunikovala, modlila sa i plakala, neskôr začala mať halucinácie až napokon, tesne pred smrťou poprosila prítomných ľudí (záchranárov a novinárov), aby odišli a dožičili si troška oddychu (!). Oči jej zaliala krv, tvár opuchla, ruky obeleli. 16. novembra, približne o desiatej hodine doobeda, po takmer troch dňoch umrela na následky podchladenia a otravy krvi.

II.
V decembri 2014 sme spoločne s Milanom, medzi skúškami na svetové premiéry violového koncertu Principium op. 15 a sonáty pre husle a klavír Lost sonata op. 18  v Budapešti diskutovali nové projekty. Po Exstinctiu op. 17 z 2013 „prišiel čas“ na novú skladbu pre milanolo – päťstrunové husle, ktoré si Milan nechal špeciálne skonštruovať husliarmi bratmi Bursíkovcami z Brna. Tento nástroj má všetky atribúty huslí s tým, že spodná (violová) C-struna ma konštrukčnú podporu, zabezpečujúcu plnohodnotný a farebný violový zvuk. Nástroj Milan postupne etabluje na svojich koncertoch a inšpiruje mnohých skladateľov doma i v zahraničí k tvorbe nových diel.
Milan otvoril youtube odkaz s Omayrou a hneď som vedel, že to bude témou nového koncertu. Otriaslo to mnou natoľko, že ešte ten večer som naskicoval úvod diela (neskôr napokon zmenený). Postupom času som sa rozhodol pre implementáciu častí z Requiem (Introitus, Kyrie, Dies irae, Tuba mirum, Rex tremendae, Confutatis, Lacrimosa a Lux Aeterna/Libera me). Forma je trojdielnym celkom s fúziou Sonáty a variácii (dve nezávislé Passacaglie). Povahu a charakter hudobného materiálu predurčili dve diatonické témy: anagram mena Omayra (tóny c, e, a, es, d, a) a Milanova téma. Túto tému Milan napísal pred niekoľkými rokmi a ponúkol mi ju spracovať v novom koncerte. Zhodou okolností má 13 tónov a číslo 13 napotom zohráva významnú úlohu v detailoch štruktúry (13 variácii prvej passacaglie s Omayrinou témou, 13 „úderov“ akordov Milanola vo vrchole rýchlej časti, 13 repetovaných pizzikát v druhej passacaglii apod.). Na pôdoryse klasického trojčasťového cyklu je napokon garde druhej a tretej časti otočené: po prvej časti so štruktúrou P-R-P, je druhá časť R a tretia P (Adagio). Sláčikový orchester je aktívnym partnerom sólistu a počas celého koncertu je písaný divisi jednotlivých nástrojových skupín (Vn I 1 a 2, Vn II 1 a 2, Va 1 a 2, Vc 1 a 2, Cb).  

Prehľad formy:

Prvý diel

  1. Introdukcia („Requiem aeternam“ = motív laharu a „et lux perpetua“= incipit Milanovej témy)
  2. Téma A (Milanova) – sonátová expozícia (3 témy) („Kyrie eleison“)
  3. Téma B (Omayra) – Passacaglia I (téma a Var. 1 a Var. 2) („Christe eleison“)

Druhý diel (Rozvedenie a repríza sonáty)

  1. Rozvedenie: Passacaglia I – Var. 35 („Dies irae“)
  2. Pokračovanie: Var. 6, Var. 7 („Tuba mirum“), Var. 8, Var. 9 („Rex tremendae“), Var. 10 (Interlúdium)
  3. Repríza sonáty/Kadencia I („Confutatis“): Var. 11 (témy 1 a 2), Var. 12 (téma 3), Var. 13 (Kóda s motívom Omayrinho náreku) a Interlúdium (13 taktov „ticha hrôzy“)

Tretí diel

  1. Passacaglia II (Milanova téma) („Lacrimosa“): Téma a Var. 16 (Repríza Milanovej témy)
  2. Var. 7 – stretta (témy A, B a motív Omayrinho náreku) („Lux aeterna“), Var. 8 (Kadencia II) a Interlúdium (Repríza Omayrinej témy)
  3. Kóda („Libera me“)

Marián Lejava, november 2015

foto: Vít Kobza

Program koncertu ke stažení:

Tisková zpráva:

Koncert se uskutečňuje za finanční podpory Ministerstva kultury a Statuárního města Brna.